Elena napsal/a:
Dobrý deň, musím si priznať, že mám velký problém.Na sk google som nič nenašla, preto skúšam u Vás. Mám 30 rokov, čo už je aj dosť na takýto problém. Problém, kedy sa neviem ovládať. Nikdy som nebola tučná, mala som širšie boky, stehná, inak ok, strašne spokojná. Na strednej som veľmi pribrala asi na 70 kg, čo vtedy na 16 rokov , 168 cm a postavu že hore úzská a potom kotol...nič moc :( jeden deň mi prišlo strašne zle, dostala som žlčníkový záchvat, myslím, že som sa prejedla, jedlo som už vtedy milovala a milujem doteraz.... a začala som chudnúť, bolo mi zle a nemohla som jesť..mala som infúzie , atď...dostala som sa na 48 kg s tým, že mi padali vlasy, atd....začala som žiť normálny život...normálne jesť, užívať si život...pribrala som na 58 kg cca...potom prišla nová práca, stres,ale aj pravidelné jedlo...vždy raňajky, obed, žiadne sladkosti, žiadne vyjedanie, občas prehrešok....po rozchode s priatelom som schudla asi na 50 kg a vyzerala som dobre..každý ma chváli, ale vedela som, prečo to je..jedlo som striktne obmedzila..vyhodila som pečivo, cukor, potom prílohy, na večeru nič.....vydržala som ..až doteraz..posledného pol roka sa všetko zvrhlo...buď jem alebo nejem..respektíve žerem..to sa inak nazvať nedá...slané, sladké, mastné, všetko na kopu, najem sa do prasknutia..kilá jedla...a potom to príde..výčitky, pozerám do zrkadla na svoje prejedené vypuklé brucho...moje jediné /šťastie-nešťastie/ je, že neviem zvracať, lebo by som to určite robila. to o čom sa točí celý moj život je jedlo....dobre vyzerať..veľmi doležité pre mňa, byť štíhla, nie len to priemerné decko ako som bola vždy...momentálne tu sedím a tečú mi slzy, lebo som to zase nezvládla, prežrala som sa ako prasa a viem, že ráno na váhe budú minimálne 2 kg +...viem svoj probém popísať ale neviem, čo s ním...pripadám si chorá, zúfalá, nemožná...pocit, keď si obliekam sukňu, ktorá mi je úzska, lebo som sa takto vyžrala ma ničí a najradšej by som bola len medzi 4-mi stenami..nech ma nikto nevidí...

Sofia napsal/a:
Ahoj, pokiaľ máš tento problém, skús si vyberať čo najzdravšie potraviny, ja jem čisto len a len surovú zeleninu a ovocie, síce mám i z toho neskutočné výčitky, ale pomáha to

Elena napsal/a:
Čo by som dala za to,keby som vedela jesť zase ako normálny človek..

Elena napsal/a:
Prosím ako dlho máš tento problém? Pre mňa zelenina, ovocie znamená, že jem ďalej. Aj všetko ostatné, nevie mi prepnúť v hlave,že mám dosť.zijem sama,pracujem veľa z domu. Čo robiť? Ako dostať do hlavy ten správny iimpulz? A nemať v hlave len jedlo, jedlo,jedlo.. Je to úplne šialené, ja som šialená

Sofia napsal/a:
Každý deň som min. 5 razy zvracala, jeden čas som mala výčitky aj z čistej vody, párkrát sa mi stalo, že som zvykla jesť všetko, ale to málokedy (asi tak vkuse jeden týždeň v priebehu pol roka), u mňa to bolo vždy o tom, že som si vymedzila max. 5 druhov potravín, najlepšie bez chute, ako čistá neosolená ryža uvarená vo vode bez oleja, biele jogurty a pod., ale nikdy som to v sebe nenechala, neviem, kvôli postave som to nerobila, aj keď som počúvala narážky od druhých, je to skôr o tom, že som si vypestovala neskutočný odpor voči jedlu, preto som sa preorientovala len na čisto surovú zeleninu a ovocie, ale i to jem len spolu s projímadlom, ja viem, že je to asi nenormálne, ale nedokážem inak. Teraz sa mi stáva, že len občas idem zvracať, je to vtedy, keď vyslovene dostanem potrebu zvracať, vtedy si uvarím čistú ryžu, je to paradox, ale u mňa je to opačne, ja nerozmýšľam nad jedlom, ani nemám chuť, vo mne tento spôsob vyvoláva pocit neskutočnej sebadisciplíny a keď zlyhám, tak sa musím za to poškodiť či už zvracaním alebo nejako inak. Je to neskutočné, ale takýto otrasný život vediem už pomaly šiesty rok.

Sofia napsal/a:
Každý deň som min. 5 razy zvracala, jeden čas som mala výčitky aj z čistej vody, párkrát sa mi stalo, že som zvykla jesť všetko, ale to málokedy (asi tak vkuse jeden týždeň v priebehu pol roka), u mňa to bolo vždy o tom, že som si vymedzila max. 5 druhov potravín, najlepšie bez chute, ako čistá neosolená ryža uvarená vo vode bez oleja, biele jogurty a pod., ale nikdy som to v sebe nenechala, neviem, kvôli postave som to nerobila, aj keď som počúvala narážky od druhých, je to skôr o tom, že som si vypestovala neskutočný odpor voči jedlu, preto som sa preorientovala len na čisto surovú zeleninu a ovocie, ale i to jem len spolu s projímadlom, ja viem, že je to asi nenormálne, ale nedokážem inak. Teraz sa mi stáva, že len občas idem zvracať, je to vtedy, keď vyslovene dostanem potrebu zvracať, vtedy si uvarím čistú ryžu, je to paradox, ale u mňa je to opačne, ja nerozmýšľam nad jedlom, ani nemám chuť, vo mne tento spôsob vyvoláva pocit neskutočnej sebadisciplíny a keď zlyhám, tak sa musím za to poškodiť či už zvracaním alebo nejako inak. Je to neskutočné, ale takýto otrasný život vediem už pomaly šiesty rok.

Sofia napsal/a:
Inak ešte k môjmu veku, mám 24,mala by by som sa správať rozumne, ale opak je pravdou vzhľadom k tomu, čo robím

Sofia napsal/a:
Inak ešte k môjmu veku, mám 24,mala by by som sa správať rozumne, ale opak je pravdou vzhľadom k tomu, čo robím

Elena napsal/a:
Už som to tuším naučila :-) ako si to tak čítam,tak myslím, že potrebuješ mať všetko tip top. Máš sklony k pefkecionizmu ako ja.vsetko musíš alebo teda chceš mať dokonalé. A čo tvoje okolie? Tuší o tvojom probléme? Nejaký rozdiel. Rozdiel medzi nami je ten moja,že ja neviem zvracat. Inak by som dávno bola tam,kde ty.a tiež som už skúšala prehanadla. Šialený kruh a chcem z toho von!!

Sofia napsal/a:
Okolie nemá šajnu o tom, čo robím. Tým, že sa neprejedám, neemizne jedlo, právejem čo najmenšie porcie, a zvracanie, ako som užpísala, teraz už asi druhý mesiac sa mi darí, až na pár zlyhaní a zvracať dokážem fakt «dokonalo“, v tom som perfektná, totižto ja som tak už na tom, že stačí len skloniť hlavu a ide to samé, žiadne nadrapovania, úplne potichučky a vždy takmer všetko von, keďže som jedávala v malých porciách. Presne ako si napísala, najhoršie je to, že tak ako Ty, i ja som si príliš zvykla na tento chorý spôsob života. Skúšala som vyhľadať pomoc, ale to nejde, je to tak veľmi bolestivé, ako to nikto nevie pochopiť. Inak na okolie ma pokladá za nesmierne veselú holku. Ja nechcem nikoho zaťažovať svojimi problémami, viem, že som sa do nich sama dostala a zistila som, že keď som to prestala riešiť je mi omnoho lepšie, neviem čím to je, ale keď som skúšala vyhľadať odbornú pomoc, všetko sa zhoršilo. A jedným som si istá, že vzťah nikdy nebudem mať, lebo s tým už nedokážem skoncovať

Sofia napsal/a:
Okolie nemá šajnu o tom, čo robím. Tým, že sa neprejedám, neemizne jedlo, právejem čo najmenšie porcie, a zvracanie, ako som užpísala, teraz už asi druhý mesiac sa mi darí, až na pár zlyhaní a zvracať dokážem fakt «dokonalo“, v tom som perfektná, totižto ja som tak už na tom, že stačí len skloniť hlavu a ide to samé, žiadne nadrapovania, úplne potichučky a vždy takmer všetko von, keďže som jedávala v malých porciách. Presne ako si napísala, najhoršie je to, že tak ako Ty, i ja som si príliš zvykla na tento chorý spôsob života. Skúšala som vyhľadať pomoc, ale to nejde, je to tak veľmi bolestivé, ako to nikto nevie pochopiť. Inak na okolie ma pokladá za nesmierne veselú holku. Ja nechcem nikoho zaťažovať svojimi problémami, viem, že som sa do nich sama dostala a zistila som, že keď som to prestala riešiť je mi omnoho lepšie, neviem čím to je, ale keď som skúšala vyhľadať odbornú pomoc, všetko sa zhoršilo. A jedným som si istá, že vzťah nikdy nebudem mať, lebo s tým už nedokážem skoncovať

Sofia napsal/a:
Ako som spomínala, nemám tendenciu sa prejedať, avšak tá šialená „túžba“ po zvracaní je hrozná, ja jedlo nemám rada, nerozmýšľam o ňom, ale vždy niečo trocha zjem, aby som si mohla týmto spôsobom (myslím tým zvracanie alebo projímadlá) „riešiť“ trápenia . Aj teraz, pred chvíľou som trochu jedla a nepodarilo sa mi vydržať. Najhoršie na tom je, že si všetko uvedomujem a predsa s tým neviem skoncovať, príliš dlhá doba na to, aby sa s tým niečo dalo robiť, hlavne je pre mňa dôležité, aby sa to nikto nikdy nedozvedel, koniec koncov mi vyhovuje, ako si o mne všetci myslia, že som šťastná prešťastná. Často si kladiem otázku, na ktorú sa nedá odpovedať, ako to ešte bude dlho trvať, dokedy to vydržím. Moc myslím na Teba

Sofia napsal/a:
začala som už na gymnáziu, pri výške 173 cm som mala svoje maximum 62 kg, no a to bolo moc, ja som to neriešila, no riešili to iní, vtedy som fakt jedla všetko, až na mäso, vegetariánkou som sa stala už pred tým, z jednoduchého dôvodu, zo vzdoru, no a už vtedy to začalo že ak to poruším, bude to prejav mojej slabosti. Zvracanie šlo ťažko, ale postupne, keďže to bolo každý deň, som vedela ako na to. Na výške som pokračovala až do tretiaku(pomohlo mi to k výkonu, namiesto jedenia učenie, ak som zjedla niečo zakázané opäť so to brala ako zlyhanie, dávala som si počet hodín, ktoré musím tráviť čítaním, aby som mala prehľad, v škole byť perfektná, ale zároveň stále v pohode a usmievavá). V tretiaku som prešla už na vegánstvo, a to bolo obdobie kedy som prestala zvracať. Keď som prišla domov, opäť jedna osoba, ako som pribrala, ja som to nevnímala, mala som 58 kg a čo bolo hlavné, že som nezvracala, jedla neskutočne zdravo a bola spokojná. Stačila jedna veta a všetko sa zvrhlo. Celý nasledujúci rok som všetko všetulinko vždy vyvracala a dala si ďalší záväzok, že môj jedálniček bude z troch druhov potravín, niekedy z 5, ale to bol max. povolený počet. Momentálne som na surovej strave , ale ako som písala, nejde to bez toho, aby som si nevzala projímadlo. Teraz mám váhu tak 49-52 kg a stále mi to príde moc. Zo zvracaním je to tak, že stačí, keď zjem niečo iné, už to ide samé von, nedokážem tomu zabrániť, aj keby som chcela, bo telo si príliš odvyklo, sama si za to môžem, že som to dohnala až tak ďaleko.

Sofia napsal/a:
začala som už na gymnáziu, pri výške 173 cm som mala svoje maximum 62 kg, no a to bolo moc, ja som to neriešila, no riešili to iní, vtedy som fakt jedla všetko, až na mäso, vegetariánkou som sa stala už pred tým, z jednoduchého dôvodu, zo vzdoru, no a už vtedy to začalo že ak to poruším, bude to prejav mojej slabosti. Zvracanie šlo ťažko, ale postupne, keďže to bolo každý deň, som vedela ako na to. Na výške som pokračovala až do tretiaku(pomohlo mi to k výkonu, namiesto jedenia učenie, ak som zjedla niečo zakázané opäť so to brala ako zlyhanie, dávala som si počet hodín, ktoré musím tráviť čítaním, aby som mala prehľad, v škole byť perfektná, ale zároveň stále v pohode a usmievavá). V tretiaku som prešla už na vegánstvo, a to bolo obdobie kedy som prestala zvracať. Keď som prišla domov, opäť jedna osoba, ako som pribrala, ja som to nevnímala, mala som 58 kg a čo bolo hlavné, že som nezvracala, jedla neskutočne zdravo a bola spokojná. Stačila jedna veta a všetko sa zvrhlo. Celý nasledujúci rok som všetko všetulinko vždy vyvracala a dala si ďalší záväzok, že môj jedálniček bude z troch druhov potravín, niekedy z 5, ale to bol max. povolený počet. Momentálne som na surovej strave , ale ako som písala, nejde to bez toho, aby som si nevzala projímadlo. Teraz mám váhu tak 49-52 kg a stále mi to príde moc. Zo zvracaním je to tak, že stačí, keď zjem niečo iné, už to ide samé von, nedokážem tomu zabrániť, aj keby som chcela, bo telo si príliš odvyklo, sama si za to môžem, že som to dohnala až tak ďaleko.